Mnohí asi vedia, že mesiac október je mesiac, v ktorom si pripomíname úctu k starším.
Opäť môžeme polemizovať, či je vhodné pripomínať si túto úctu práve v októbri. Lenže ten, kto má túto úctu vštepenú vo svojom vnútri, preukazuje ju bez toho, aký je deň, mesiac, či ročné obdobia a v októbri dvojnásobne. A nielen starším, ale aj sám sebe, svojim rovesníkom, i možno mladším, veď napokon prečo nie? Väčšinou sa očakáva od učiteľov, že urobia zázrak a „vlejú“ deťom do ich vnútra to, čoho sa im doma nedostáva. Mnohí pri tom zabúdajú, že toto v škole zasiate semienko, treba doma polievať a starať sa o neho, aby vyklíčilo to, čo zasiate bolo. V materskej škole v Marhani sa snažíme vštepovať deťom nielen úctu, ale aj to, čo ide ruka v ruke s ňou- slušnosť, empatiu, lásku, morálne zásady. Aby sme tieto vlastnosti ešte viac upevnili, pripravili sme preto práve na koniec októbra pre deti a ich príbuzných aktivity, kde sme sa mohli navzájom lepšie spoznať, porozprávať i stráviť spolu nejaký čas. Rodičov a hlavne starých rodičov sme pozvali do materskej školy na posedenie „Maškrty našej babky“. Tu sme prítomným hosťom predviedli to, čo sme sa od začiatku školského roka naučili - piesne, básne, rozprávky, nechýbal i tanec, a napokon pohostenie z maškŕt, ktoré nám doniesli šikovné babky. Na tomto posedení sa zúčastnili aj pán starosta a aj ockovia, či starí ockovia. Učiteľky mali z toho veľkú radosť, pretože konečne začína byť výchova detí záležitosťou oboch rodičov, nie iba matiek, ako tomu bolo doteraz. Na druhý deň sme sa vybrali do divadla Jonáša Záborského v Prešove na rozprávku „Snehová kráľovná“. Spoločnosť nám robili aj prváci s pani učiteľkou zo základnej školy v Marhani. V rozprávke kráľovná nemala rada rozmaznané deti a preto ich ľadovým bozkom premieňala na chladné, porcelánové figúrky. Ale ako to býva vždy na záver, dobro zvíťazilo nad zlom. Myslím, že aj dospelí si pri tejto rozprávke uvedomili silu lásky, nech je už akákoľvek a ku komukoľvek. Keďže krásne slnečno-mrazivé počasie lákalo do ulíc, využili sme možnosť prejsť sa ulicami Prešova. Domov sme sa vrátili s príjemným zážitkom, že sme strávili ďalší príjemný deň v kruhu tých, ktorých máme radi a na ktorých nám záleží.
Ostáva nám dúfať, že na takých a podobných akciách sa ešte stretneme, aby sme upevňovali vzťahy rodič – škola, škola – rodič kvôli tým, na ktorých obom stranám najviac záleží, našim drobcom.